Martina

O dětských radovánkách z cyklu povídek Double Drabble.

     "To je pekné miesto, oddýchneme si."
     Slnko je dnes ostré a jarný les ešte nemá dostatok lístia, aby ho zadržal. Sadáme na spadnutý dub.

     Na jeho druhom konci odpočíva mladí otecko s dievčatkom. Pekná, asi osemročná tmavovláska s vrkočmi práve poučuje otca o užitočnosti chrobákov.

     "Terezka, podaj mi jablko." Sotva sa zahryznem a Tereza už je u dvojice na druhej strane.
     "Ahoj, ako sa voláš? Chceš sa zahrať ? Postavíme domček pre škriatkov."
Otecko si viditeľne oddýchol, že má chvíľu kľudu. Dali sme sa do reči o turistike. Nadšene sa rozhovoril o Stezke Českem, v mobile hľadal detaily, ktoré mi hneď referoval. Dievčatá medzitým zmizli z dohľadu.     
     "Zuzankaaa...
      Martinaaaa..," volal som ja. Chvíľa ticha, nič, len vtáci a vietor.
     "Rozdelme sa," povedal som a vybral sa doľava, "skús to napravo. Zuzankaaa....Martinaaaa...."
Pozrel som na neho cez plece. Nič. Pridal som do kroku. Vtedy som ho videl naposledy.

     "Už som sa bála, že to nevyšlo."
     "Veď sme sa dohodli na Martine."
     "Ja viem, ale trvalo ti to hrozne dlho"
     "Rozprával mi o Stezke Českem, je do toho úplný blázon."
     "Spí ako poleno. Pomôž mi ju naložiť do nosiča. Musíme brať menšie, je ťažká a k autu je to najmenej dva kilometre."